Pred nedávnom ma oslovil p. Jaroslav Jonis s prosbou o test a recenziu na saxofóny zn. P.Mauriat. Po vzájomnej dohode mi tak doručil šesť saxofónov tejto značky, aby som ich otestoval a vyjadril sa bez predsudkov, reálne a hlavne pravdivo o svojej mienke, pocitoch z hrania a prípadných pripomienok. Chcem len predstaviť túto firmu širokej saxofonovej verejnosti.

Značka P.Mauriat Paris bola založená v roku 1998 pod krídlami spoločnosti Albest Musical Instruments. Jej zakladateľom je saxofónový nadšenec a amatérsky muzikant pán Alex Mingmann Hsieh, riaditeľ spoločnosti Albest Musical Instruments. Logo P.Mauriat Paris je licencovaná obchodná značka. Tieto nástroje sú pomenované po slávnom francúzskom skladateľovi Paulovi Mauriatovi.

Paul Mauriat *4. Marca 1925 +3. Novembra 2006. Bol veľmi známy aj v Amerike. Okrem stoviek iných napísal aj skladbu I Will Follow You, ktorá sa držala v americkej hitparáde na 1. mieste celé 3 týždne. V roku 1992 bola táto skladba použitá vo filme Sister Act (Whoopi Goldberg). 

Proces povolenia právnikov rodiny P. Mauriata, použiť jeho meno ako značku dychových nástrojov bol veľmi komplikovaný. Po odporúčaniach viacerých vysoko rešpektovaných saxofonistov ako napríklad James Carter, Tony Lakatos, Greg Osby, boli tieto nástroje uznané hodnými nosiť meno P.Mauriat. Nástroje sú vyrábané na Taiwane z mosadze dovážanej z Francúzska. Použitý druh mosadze závisí od modelu a konštrukcie nástroja.

Jednalo sa o:

• jeden Soprán saxofón – PMSS-601/DK (viz iný článok)
• dva Alt saxofóny – PMXA-67R X/DK a PMSA-86 UL/unlacquer (viz iný článok)
• tri Tenor saxofóny – PMXT-66R X/DK, PMXT-66R UL/unlacquer a PMST-UL/unlacquer

No a toto je výsledok môjho zoznamovania, hľadania, skúmania, hlavne hrania a tiež fotenia. Tak si to užijte.

Tenor PMST – 86 UL / Unlacquer

Starší brat kakaovej sestričky z rodu altkových je vlastne podobného ako nie tak identického razenia a chovania sa nástroja pri hraní. Musím povedať že tieto tmavo-hnedé produkty, pripomínajúce rýchlosť bežania času a hlavne opotrebovania saxofónov s pomocou vyspelej technológie nepatria medzi ti podarené.

Celkový zvuk, sound a znenie nástroja po celom rozsahu ma nejako zvlášť neoslovil. Pripadalo mi to ako nutné zlo, ktoré som následne mohol kompenzovať pri tých ostatných modeloch. Spodné tóny v rozsahu tak jednej oktávy znejú podivne ostro a nie moc kultivovane, nasleduje ďalšia oktáva v ktorej sa, čuduj sa svete, dosť plynule a rýchlo mení farba tónu na tupšiu a takú nevýraznú, ako keby ste si v nástroji niečo pozabudli. Od tónu g2 vyššie sa zasa mení znenie na také hrebeňové – tupé – jemne nahluchlé. Vrchné, myslím tie najvyššie tóny hrajú dosť komplikovane, ťažko sa tvoria neprichádzajú plynule po slede stupnice, len sa odrazu zmení ich farba a poviem po pravde jemne vás to prekvapí ak s tým nerátate. Dosť práce s nátiskom dá dostať sa na over-tones (nadrozsahy). Tie už treba fakticky pracne tvoriť ako nátiskom tak aj intenzitou a kapacitou vzduchu. Ja som to aspoň tak vnímal. Použil som hubicu Dukoff chamber D*8, ligatúru Rowner a plátok Daniel´s č. 3.

Ladenie je kapitola sama o sebe. Tento nástroj ladí asi ako husle. Ktoré prevážate terénnym autom. Spodná oktáva napr. c1 – c2 ladí pekne, kvinta c1 – g1 nie je taká čistučká ale dá sa to doladiť ústami, tá kvinta je vyššie. Zvlášnte, väčšinou to býva opačne… A teraz oktáva c2 – c3 neladí, c3 je nízko doladiť sa dá zasa ústami a kvinta c2 – g2 tiež neladí ako by mala. G2 je nízko, je treba dotlačiť ústami. Podobne je to aj v ďalšej oktve a to pri kvintách kde c3 – g3 je tón g3 nízko, to ale nie je tak hrozné. Keď som si to znovu skontroloval a doslova urobil poznámky, kde tlačiť. Kde povoliť, začudovane som sa pousmial pri predstave ako sa dá na tomto nástroji hrať a pri tom ladiť. Nechcem a ani si neviem predstaviť duo, trio nebodaj kvartet kde to musí ladiť ako boh prikázal. To ladenie ma dosť sklamalo skoro na celý deň. Vyskúšal som rôzne obmeny plátkov, ligatúr a aj hubicu som zamenil – nič. Bohužiaľ…

Prefuková klapka je aj u tohto modelu divne formovaná, alebo deformovaná. To som fakt nedokázal zistiť, či je to zámer alebo náhoda a vada. Ja si myslím že to tak proste vyrábajú a určite to neprospieva veci. Menzúra je štandartná s len veľmi malými odchýlkami a udomácniť sa v nej je otázka pár minút. Vrchná fis je samozrejmosťou u skoro všetkých modelov tejto značky až fakt na pár kusov z inej série. Korpus nástroja je štandartnej veľkosti – ani nie menši a ani nie väčší ako u bežných modelov. Celkový vzhľad tohto tenora je pekný, je to však otázka vkusu a pohľadu. Ako som už spomenul, vyzerá to ako Vintage model. Umelo zostarnutý a jemne opotrebovaný. Nástroj je lakovaný veľmi jemným a kvalitným lakom. O tom nepochybujem. Nosné a základné klapky sú rovnako ako aj u altky obdarené farebnou perleťou, čo dodáva vizáži nástroja takú svojskú tajuplnosť. Pôsobí to efektne a vkusne – no zasa ten uhol pohľadu povie každému jedincovi viac. Toto je samozrejme len môj pohľad a každý iný rešpektujem – voláme to vkus :0))

Púzdro Tenor saxofónu P.Mauriat PMST – 86 UL je pevná, bezpečne vyfutrované z vnútra. Obdarené po odbvode rôznymi kapsičkami a taštičkami, remeňom cez plece a uchom pre tzv. zvislé premiestňovanie a nosenie. Elegantná kovová etiketa firmy na čelnej strane púzdra, hrdo prezradí čo máte v púzdre. Ak sa s ním náhodou stretnete na výstave hudobných nástrojov, nestrácajte zbytočne čas, a skúste niečo čo vám padne do oka skôr. Ak toho času máte haba-dej tak prečo nie? Možno vyvrátite všetky moje nedostatky ktoré som tu jednoducho musel tak trochu ostro napísať. Možno natrafíte na vydarenejší model a ten môj bol jednoducho nevydarený kus. Tak na mňa totiž tento nástroj zapôsobil. Cena nástroja je na Slovensku 2.660,–€.

• …neviem o nich, hlavne pri tejto cene :-)
• Zvuk
• Ladenie
• Prefuková klapka

Tenor PMXT – 66R UL / Unlacquer

Pri dodaní tohto modelu som bol upozornený, že tento model silne konkuruje a pravne – podobne prevyšuje hlavne sound legendárnej Selmer MARK VI. Viete si predstaviť ako som sa asi zatváril a ako ma to poriadne vyhecovalo. Myslím že nikomu z vás nie je treba predstavovať ani firmu a ani konkrétny model Tenor saxofónu MARK VI. Tak poďme na to.

Zdelené mi bolo, že saxofón je bez laku, aby tak povrchová úprava nezabraňovala šíreniu, rezonancii zvuku ktorý lezie z tohto nástroja. Musím povedať, že nič také nepostrehol – naopak ako som bruškom prsta jemne prešiel po tzv. hrdzavých miesta nezbadal a necítil som ani najmenšiu zmenu povrchu, čo by v prípade jemnej korózie alebo jemného opotrebovania malo zákonite byť!

Nástroj je tak ako skoro všetky momentálne trendové modely, umelo zostarnutý tj. vyrobený tak aby vyzeral ako opotrebovaný, ošúchaný, ohraný proste ošľahaný časom a kopou muziky… a potom je jemným kvalitným lakom nalakovaný. Tak to vidím a cítim ja bez predsudkov a bez emócii. Vyzerá dosť vintage to je pravda, a mne hneď pripomenul miestnu dychovku ktorá sa po letných prázdninách znovu stretla, otvorila skriňu s nástrojmi s ktorej vytrčal tenor saxofón, pred tým poctivo pulírovaný sidolom a teraz potiahnutý parádnym zaoxidovaním… neviem, fotky povedia viac.

Tento model fakticky kopíruje legendárnu Mark VI a to nie len vizážou. Menzúra a umiestnenie klapiek jemne do strán – po obvode trupu nástroja vás okamžite upozornia že toto je o niečom inom. Klapky fungujú na sto percent, necinkocú a neklopkajú. Vrchná fis klapka absentuje presne tak ako aj u Mark VI. Všetky klapky po stranách pravej a ľavej ruky okamžite bez dlhého hľadania trafíte a nájdete bez problémov. Biela, tiež asi časom ošľahaná perleť doplňuje celkovú vizáž hlavne tých nosných a základných hmatov. Myslím si že z tejto menzúry vychádzalo dosť veľa následných výrobcov. Veľmi malé odlišnosti tam určite budú ale to ja neviem posúdiť vierohodne, nakoľko som Selmer Tenor saxofón MARK VI nikdy nevlastnil a ani nikdy dlhšie ako pár dní nemal možnosť užívať. Saxofón pôsobí pri držaní dosť masívne a veľko. Korpus nemôže byť iný ako klasickej veľkosti.

Zvuk nástroja je veľký, tak ako je veľký model podľa ktorého bol obkreslený.Použil som hubicu Dukoff chamber D*8, ligatúru Rowner a plátok Daniel´s č. 3. Saxofón zneje dosť široko v celo svojom rozsahu, pekne a čisto ladí. Jemnú zmenu farby tónu som zachytil pri prechode cez prefukovú klapku do dvojčiarkovej oktávy. Skúšal som to viac krát aj s obmenou hubice a plátku, no stále som ju tam cítil… Žiadne odchýlky a žiadne tlačenia alebo povoľovania nátisku nie sú za potreby. Veľmi plynule a elegantne sa dostanete k najvyššiemu tónu ktorý dokážete zahrať pomocou over-tones hmatov. Zdá ako keby nemal hranicu posledného tónu. Zvuk nástroja je taký zlatý stred! Pri kovovej hubice, pri poriadnom „zabratí“ som počul pekný široký elegantne tvrdý a smerový tón a lá – Mr. Brecker. Spodky hrali ako majú a do vrchu sa letelo veľmi príjemne a rýchlo… Vysoké tóny boli pekne ostré ale nerušili!!! Kultivované upozorňujúce na prítomnosť tenor saxofónu. Pri výmene hubice za Rubber Otto Link 8 ligatúra Francois Luis, plátok Alexander č. 2 sa celkové znenie nástroja jemne zmenilo a nabralo šelest a povlak. Spodky boli pekne špinavé a zastreté, povedal by som jazzové pri piánku a patričnej dynamike sa mi hralo veľmi ľahko, feelingovo a luxusne. Vrchné tóny vyliezali pomaly, s oneskorením od nasadenia, ale zneli fakt veľmi príjemne.

Púzdro nástroja je iné ako u všetkých ostatných. Je nepatrne badať viac premyslenosťi a praktičnosti pri jeho navrhnutí. Je máličko menšie v každom rozmere. Vnútro je stabilné a pevné, proti nebezpečnému hrkotaniu nástroja v ňom. Kapsičky a taštičky sú ekonomickejšie, je ich menej a sú na lepších miestach. Umiestnenie zvislého ucha je na lepšom mieste a určite kvalitnejšej a pevnejšej konštrukcie. Tento nástroj ma milo prekvapil, ale po pravde po referenciách o ňom, aká je to bomba etc. Som čakal viac. Bez pochyby si ho vyskúšajte ak sa s ním hocikde budete mať možnosť stretnúť. Mne osobne ten celkový look nepridal na váhe, aj keď vizáž nie je prvoradá. Tak to aspoň väčšina z nás hovorí a tvrdí. Kde je pravda to vieme len my vo svojom vnútri ☺ Cena nástroja na Slovensku je: 2.850,–€.

• Zvuk
• Mechanika
• Ladenie
• Menzúra
• Nič vážne som nenašiel (možno ten sidolový vzhľad)

Tenor PMXT – 66R X / DK

Dámy a páni test na tento nástroj som si nechal na záver. Doteraz mi ten nástroj stojí na stojane hneď vedľa mňa a ak mám len pár minút okamžite po ňom šahám a fúkam, nezaujímajú ma ani susedia a ani môj pes ktorý je z toho úplne vedľa – nevie čo sa to tu deje ☺. Už dlhú dobu mi nepadol vo všetkých rozmeroch a požiadavkách do ruky tenor saxofón tak ako tento. Nebudem zdržiavať ideme na vec.

Celkový vzhľad saxofónu je samozrejme moderný – ako ináč… Nevadí, pôsobí ale neutrálne, nezavádza a neklame – viď foto. Saxofón je obdarený širším alebo ak chcete väčším korpusom. Keď som si ho zavesil do krku pôsobil na mňa tak menšie , útlo, príjemne. Mechanika je premyslene sprevodovaná. Všetko funguje krásne hladko, ticho, bez klepov a cinkotaní, tak ako to má byť pri novom nástroji. Vrchná fis klapka nenápadne zapadá do ponuky. Nosné – hlavné hmaty a klapky sú obdarené gravírovanými ornamentami, ktoré majú v strede jemne vybrané miesto pre brušká prstov. Pôsobia príjemne nenútene a vyvolávajú pocit starej ergonómie. Veľmi dobre a pohodlne sa ovládajú. Bočné klapky pravej a ľavej ruky sú presne tam kde si myslíte že by mali byť! Sú viac ako pohodlne umiestnené, výborne ergonomicky spracované – žiadne bádania a náhody módy a príp. dopytu!!! Menzúra je v tom najlepšom svetle ako som len čakal. žiadne výkyvy od štandardu, premiestnenia alebo posunutia… Prefuková klapka ku podivu nedeformovaná, ľahko a sto percentne ovládateľná .

Zvuk nástroja na mňa zapôsobil ako osvietenie z neba . Vééééľmi široký, priestranný, rozľahajúci sa tón okamžite zaplavil celú miestnosť. Po celom rozsahu s charakteristika tónu – zvuku – soundu, absolútne nemenila!!! Prechod cez oktávovú klapku som takmer nezbadal, over-tones ani na sekundu nezaváhali počúvnuť moju prosbu alebo príkaz o spoluprácu. Nástroj ladí tak ako ladiť má a to je na sto percent. Celkové hranie je fakt veľmi pohodlné, vkusné, zavádzajúce pokračovať a neprestávať. Saxofón nekladie žiaden odpor – je radsť na ňom hrať. Ak k tomu prirátate zatienený, zahmlený, šelestový, matný, smradľavý – jazzový sound, tak vám asi veľ hovoriť nemusím. Použil som opätovne kovového Dukoffa chamber D8* – tu to bolo paráden moderne jazzové, alebo tak viac do funky. Výrazné, nie ostré, kultivovaná a smerodatné. Ak som mu pridal na plyn – išiel ako delo! Nekompromisne hore do oblakov ale aj dole do hĺbin. Myslím že v tomto vyzbrojení by sa dobrá funky kapela fakt potešila takejto Kaťuši. Pri hubici Otto Link Rubber 8 je saxofón čo sa týka „drzosti“ viac poslušný a jemnejší. Ľahkosť ovládania a hrania ostáva , mení sa nám len tón, ktorý vyžaduje podľa hubice viac vzduch no o to je pre moje ucho krajší. Je fakt ako stvorený na smooth jazzové balady a lá Ben Webster. Je radosť na ňom hrať. Ja osobne som sa od neho nevedel a stále neviem odtrhnúť – ten zvuk, tá mechanika a pohodlné hranie ma úplne uveznili…

Púzdro obdobné ako u predchádzajúcich modelov (nie PMXT-66R UL). Bezpečné, tak trochu študentského nádychu s kopou vrecúšiek a kapsičiek. Na rameno, cez plece, do modra vyfutrované.

Tieto rady, všimol som si aj pri Altke sú podľa mňa najvydarenejšie. Každopádne Tenor saxofón P-Mauriet PMXT-66R X si u mňa získal veľký rešpekt a obdiv vo všetkých smeroch. Ten vizážový neberiem do úvahy to podľa mňa nehraje teraz rolu, len by ma fakt zaujímalo, ako by vyzerala táto povrchová úprava po 20-tich rokoch. Škoda že nám to nikto nevie zaručene povedať, alebo možno by aj vedel, len asi to nikto nezaručí že to naozaj tak bude… !!! Ak tento nástroj uvidíte úplne náhodou cestou autobusom – neváhajte a okamžite na prvej zastávke vystúpte. Najbližší spoj si nezisťujte, lebo pravnepodobne ho zmeškáte. A skúšajte a testujete a hrejte až kým si nevyhráte 2.966,–€ , lebo toľko tento saxík stojí na Slovensku.

• Zvuk – Sound
• Mechanika
• Menzúra
• Celkové spracovanie
• Že nie je môj

Spomínaná firma P.Mauriat sa v bežnej reči používa tiež ako nižšia verzia Selmera. Akékoľvek informácie o tejto značke nájdete na:
www.saxservice.sk
jonis@gaya.sk
+421 917 628 053
+421 434 307 251

V ponuke predajcu hravo nájdete všetky možné doplnky k nástrojom, plátky, ligatúry, závesné remene, vyteráky, púzdra atď. Na požiadanie, telefonicky alebo mailom dostanete odpoveď a najschodnejšiu cestu k uspokejeniu vášho saxofonoveho bádania. Drahí priatelia prajem vám príjemne stávené chvíľe so značkou P.Mauriat.

S pozdravom Pavol Ortuta.

Branford Marsalis patří mezi neuznávanější saxofonisty současnosti. Navíc je neobyčejně činný, a jeho hudební činnost je multižánrová. Neomezuje se totiž jen na jazz, ale věnuje se i popu, vážné hudbě, trochu i rocku a s oblibou míchá dokonce několik hudebních žánrů dohromady. Jeho kariéra je doslova ohromující, vezmeme – li v potaz, že v mládí téměř necvičil a holdoval spíše alkoholu.

Narodil se 26. srpna roku 1960 v Breaux Bridge (New Orleans, Luisiana, USA) v rodině vynikajícího jazzového klavíristy a učitele Ellise Marsalise jako nejstarší ze šesti synů. Tři jeho bratři se stali také muzikanty – Wynton Marsalis (trubka), Delfeayo Marsalis (pozoun) a Jason Marsalis (bicí, vibrafon). Nejprve začal hrát na klarinet, později na alt saxofon. Přibližně v této době hrál ve své první kapele – v rockové kapele The Creators. Posléze začal studovat na Southern University, poté zkoušel prestižní konzervatoř Juilliard v New Yorku, tam se však nedostal, díky tomu, že, jak sám v rozhovoru pro The Saxophone Journal přiznává, se nedostatečně připravil, jelikož v té době holdoval spíše alkoholu než cvičení. Začal tedy studovat na Berklee College of Music v Bostonu.

V létě roku 1980 ve věku pouhých devatenácti let (ještě jako student Berklee) jel koncertní šňůru po Evropě s velkým bigbandem vedeným bubeníkem jménem Art Blakey. V něm hrál nejprve na baryton saxofon, posléze i na alt saxofon. Roku 1981 působil v bigbandu Clarka Terryho (trubka) a Lionela Hamptona (bicí). Již na konci téhož roku hrál i se svým bratrem Wyntonem v Art Blakey's Jazz Messengers. V témže roce jel japonské tour coby doprovodný muzikant Herbieho Hancocka (opět i s Wyntonem). To vyústilo ve vznik formace Wynton Marsalis Quintet, kde se Branford soustředil především na soprán a tenor saxofon. Zde hrál až do roku 1985. V tomto období zněl jako Wayne Shorter, později dokonce jako John Coltrane. V roce 1984 nahrál s Milesem Davisem album Decoy.

V roce 1985 vydal svojí první sólovou nahrávku – Scenes in the city. V březnu téhož roku se setkal se Stingem, jemuž se právě rozpadli The Police. I připojil se k jeho novému projektu mj. ještě s pianistou Kennym Kirklandem. Za dva roky nahrál se Stingem dvě alba. Roku 1986 nahrál svoje první klasické album (rozuměj klasickou hudbu) s názvem Romances for Saxophone. V tomto roce také zformoval vlastní kvartet – Branford Marsalis Quartet (společně s Kennym Kirklandem, kontrabasistou Robertem Hurtsem a bubeníkem Jeffem Watsem). K tomu stále koncertoval se Stingem. Ztvárnil také pár filmových rolí. V roce 1992 (když se stal mediální hvězdou) se stal hudebním ředitelem pořadu The Tonight Show Jay Lena.

Mimo jiné začal spolupracovat s mnohožánrovou kapelou The Grateful Dead a pianistou Brucem Hornsbym. Nicméně jeho aktivita ho zmohla, a tak ukončil spolupráci s Jay Lenem. Věnoval se natáčení jazzových alb – např. Heard You Twice The First Time (1993), za které obdržel cenu Grammy. V této době zformoval svůj unikátní projekt Buckshot LeFonque, ve kterém kombinoval prvky hybrid jazzu, rocku, R&B a hip hopu. S ním natočil dvě alba, a také samozřejmě koncertoval. Po vydání alba druhého se opět věnoval svému kvartetu, nyní značně pozměněném (zemřelého Kirklanda nahradil Joey Calderazzo, a novým basákem se stal Eric Revis). S Branford Marsalis Quartet získal v roce 2001 cenu Grammy za album Contemporary Jazz.

V roce 2002 si založil vlastní label – Marsalis Music. Zde vydává nejen desky svého kvartetu, ale i jiných umělců. Zde vydal unikátní nahrávku Footsteps of our fathers, kde opět nahrál mimo jiné legendární skladbu Johna Coltrana A Love Supreme.

Když v roce 2005 zdevastoval hurikán Katrina New Orleans, přispěl Marsalis nemalou měrou k jeho obnově. V posledních letech jezdí po univerzitách USA a se svým kvartetem a ojedinělým interaktivním programem se snaží změnit vztah studentů k jazzu.

Diskografie

Vlastní projekty

• 2006 Braggtown
• 2004 A Love Supreme Live – (DVD/CD)
• 2004 Eternal
• 2003 Romare Bearden Revealed
• 2002 Footsteps of our Fathers
• 2001 Creation
• 2000 Contemporary Jazz – cena Grammy v kategorii Nejlepší jazzové instrumentální al­bum
• 1999 Requiem
• 1997 Music Evolution – Buckshot LeFonque
• 1996 The Dark Keys
• 1996 Loved Ones – nahrál se svým otcem
• 1994 Buckshot LeFonque
• 1993 Bloomington
• 1992 Sneakers
• 1992 I Heard You Twice The First Time – cena Grammy za Nejlepší jazzový instrumentální vý­kon
• 1991 The Beautiful Ones Are Not Yet Born
• 1990 Crazy People Music
• 1990 Mo' Better Blues
• 1989 Do The Right Thing
• 1989 Trio Jeepy
• 1988 Random Abstract
• 1987 Renaissance
• 1986 Romances for Saxophone – klasické album
• 1985 Royal Garden Blues
• 1984 Scenes In The City

Další nahrávky (výběr)

• 2003 The Marsalis Family: A Jazz Celebration – s bratry a otcem
• 1995 Tales from the Acoustic Planet – Béla Fleck
• 1992 Pontius Pilate's Decision – Delfeayo Marsalis
• 1990 Without a Net – Grateful Dead
• 1986 Bring on the Night – Sting
• 1986 Break Every Rule – Tina Turner
• 1985 Dream of the Blue Turtles – Sting
• 1982 Wynton Marsalis – Wynton Marsalis
• 1982 Keystone 3 – Art Blakey & The Jazz Messengers

Vybavení *

• * dle rozhovoru pro The Saxophone Journal (09–10/2001)

Soprán saxofon (jazz)

• Selmer Mark VI
• hubička Dave Guardala 8.5
• plátky Frederick L. Hemke 4

Soprán saxofon (klasický, pouze koncertní)

• Selmer Mark VI
• hubička Selmer Super Session 7
• plátky Frederick L. Hemke 3.5

Alt saxofon (jazz)

• žádné jazzové vybavení

Alt saxofon (klasický)

• Selmer Super Action 80 II
• hubička Yanagisawa 7
• plátky Frederick L Hemke 3.5

Tenor saxofon (jazz)

• Selmer Balanced Action nebo Dave Guardala
• hubička Dave Guardala 8.5
• plátky Frederick L. Hemke 4

Tenor saxofon (klasický, pouze koncertní)

• Selmer Balanced Action nebo Dave Guardala
• hubička Dave Guardala 8
• plátky Frederick L. Hemke 3.5

Videa na YouTube (výběr)

Ms B.C. (Jazz Messengers)

Branford Marsalis Quartet – Live 2003

Swinging At The Haven (Marsalis Family)

Odkazy

• oficiální stránky Branforda Marsalise
• Branford Marsalis – MySpace
• Branford Marsalis Quartet – MySpace
• Buckshot LeFonque – MySpace

Prameny

• Branford Marsalis – Allmusic.com
• oficiální životopis Branforda Marsalise
• Branford Marsalis – Wikipedia.org
• Rozhovor pro The Saxophone Journal (09–10/2001)

Photographer: Richard Mallory Allnutt © 2004