Značka P.Mauriat Paris bola založená v roku 1998 pod krídlami spoločnosti Albest Musical Instruments. Jej zakladateľom je saxofónový nadšenec a amatérsky muzikant pán Alex Mingmann Hsieh, riaditeľ spoločnosti Albest Musical Instruments. Logo P.Mauriat Paris je licencovaná obchodná značka. Tieto nástroje sú pomenované po slávnom francúzskom skladateľovi Paulovi Mauriatovi.

Paul Mauriat *4. Marca 1925 +3. Novembra 2006. Bol veľmi známy aj v Amerike. Okrem stoviek iných napísal aj skladbu I Will Follow You, ktorá sa držala v americkej hitparáde na 1. mieste celé 3 týždne. V roku 1992 bola táto skladba použitá vo filme Sister Act (Whoopi Goldberg). 

Proces povolenia právnikov rodiny P. Mauriata, použiť jeho meno ako značku dychových nástrojov bol veľmi komplikovaný. Po odporúčaniach viacerých vysoko rešpektovaných saxofonistov ako napríklad James Carter, Tony Lakatos, Greg Osby, boli tieto nástroje uznané hodnými nosiť meno P.Mauriat. Nástroje sú vyrábané na Taiwane z mosadze dovážanej z Francúzska. Použitý druh mosadze závisí od modelu a konštrukcie nástroja.

Jednalo sa o:

• jeden Soprán saxofón – PMSS-601/DK
• dva Alt saxofóny – PMXA-67R X/DK a PMSA-86 UL/unlacquer
• tri Tenor saxofóny – PMXT-66R X/DK, PMXT-66R UL/unlacquer a PMST-UL/unlacquer (viz iný článok)

No a toto je výsledok môjho zoznamovania, hľadania, skúmania, hlavne hrania a tiež fotenia. Tak si to užijte.

Soprano PMSS – 601 / DK

Všeobecne sa hovorí a často aj platí že výber tohto druhu saxofónu (soprán) je obzvlášť zložitá a vyžaduje si patričné skúsenosti hlavne v predstave znenia a dosť citlivého ladenia. Ide o to že, soprán saxofón je na nie presné ladenie veľmi náchylný a znenie býva často dosť ostré až nepríjemne „pílkovité“ – t.j. zneje ako píla.

Prvá vec ktorá ma okamžite zaujala bol nádherný zamatový a plný tón. Guľatý a jemne šelestový, citlivo zrnitý no pri zatlačení nátisku presný a rázny nie však nepríjemne ostrý. Použil som hubicu BARI 64 s ligatúrou Francois Luis, plátok Alexander N.Y č.2. Priznám sa že som sa s takýmto soundom na sopránke ešte nestretol – úplne ma dostal!!! Nástroj zneje v celom rozsahu veľmi, veľmi vkusne a presvedčivo. Vrchné tońy (dis3,e3,f3,fis3 ) sa tvoria príjemne ľahko, vkusne a pohodlne.

Druhou vecou, citeľne odlišnou, bola nie moc vydarená, povedal by som nepodarená menzúra resp. rozmiestnenie klapiek na nástroji. Toto rozmiestnenie ma doslova prinútilo držať lakte rúk pri tele, aby boli prsty tam kam patria. Na soprán saxofón je najpohodlnejšie hranie práve s rukami teda lakťami od tela a bradou, podľa typu nátisku, jemne tlačenou dole a zas hore podľa výšky tónu. Z tohto dôvodu bola moja technika, a myslím že by nebola len moja, patrične ochromená a brzdená v rýchlosti, presnosti a pohodlnosti. Klapky saxofónu sú vyšpikované farebnou perleťou.

Konštrukcia nástroja je citeľne a vizážovo inovačná a moderná. Všade sa stretávam s názorom, že čím je nástroj jednoduchšie „sprevodovaný“ ( mechanika ) tým je to účelnejšie pri hre a tiež riešení prípadných malých problémov, ktoré sa na tomto základe dajú ľahko odstrániť aj samotným saxofonistom. Tento soprán saxofón je teda riadne sprevodovaný ! Len čo je pravda … ˘ Všetko však vyzerá a funguje na 100 % na druhej strene je radosť pozrieť na patent ktorým je mechanika vyzbrojená , vrchná fis samozrejme nechýba – čas používania nástroja možno potvrdí pravdu o jednoduchosti alebo ju posunie inam.

Celý vzhľad tohto typu soprán saxofónu sa hneď na prvý pohľad odlišuje od klasických svojou celkovou konštrukciou a tvarom. Korpus nástroja smeruje od tela – smerom von – teraz je to asi v móde a zasa sa priznám že tomu nie som extra naklonený. Tiež mi nejde do hlavy aký stojan by sa v tomto prípade dal použiť , lebo na takýto soprán saxofón som ja stojan ešte nevidel – ale všetko je možné. Dopyt hýbe trhom. Nástroj je vybavený dvoma vymeniteľnými esami .Ako to už obvykle býva jedno je rovné – priame a to druhé zasa zahnuté. So zahnutým esom sa na nástroj hraje patrne ťažšie ako pri rovnom. Saxofón s týmto esom pekne a presne ladí v oktávach a kvintách, ladičku som nepoužil, ale myslím že pri týchto intervaloch ani nie je potrebná ˘ Rovné eso neladí !!! pri oktávach c1 – c2 je tón c2 citeľne podladený. Kvinty sú „čisté“ v celom rozsahu. Nehovorím, že sa to ústami nedá doladiť, ale verte mi, treba poriadne tlačiť a pri tomto jedno-oktávovom skoku je to dosť netypické.

Púzdro soprán saxofónu P.Mauriat – PMSS-601 je veľmi vkusné a pekné, s nenápadnou francúzskou trikolórou na ešte nenápadnejšom mieste. Púzdro je obdarené množstvom kapsičiek a bočno-čelných priepažok na uloženie potrebných drobností nástroja prípadne nôt. Pás alebo remeň cez plece je samozrejmosťou a celé púzdro pôsobí bezpečne elegantne, na môj vkus trochu objemne na tak malý nástroj akým sopránka je. Vnútro je už o inom ! Vyfutrovanie je ležérne, nedomyslené a hlavne dosť nezabezpečujúce voľného pohybu nástroja pri nanášaní, prevrátení, obrátení alebo ako chete … Saxík v ňom pendluje hore-dole a to sa môže veľmi rýchlo prejaviť na deformácii poprípade inom poškodení, myslím že toto patrí k najväčším nedostatkom.

Ak chcem byť pri všetkých testoch pravdivý a reálny tak sa snažím nepripustiť si váhu značky testovaného nástroja. Často-krát je to veľmi ťažké a zložité, no po pravde vám musím povedať že pri tejto značke sa mi to podarilo značne ľahko aj keď P.Mauriat má v saxofónovom síce mladú, ale zančnú váhu :0))

Táto sopránka je určite veľmi zaujímavý nástroj, ktorý si vyžaduje uznanie a pozornosť. Jeho cena je: 1.860,–€.

• Sound
• Pohodlné hranie v celom rozsahu, hlavne vo vysokých polohách
• „Sprevodovanie ?“
• Menzúra
• Uloženie na stojan
• Ladenie s použitím rovného esa
• Vyfutrovanie púzdra

Alto PMSA – 86UL / Unlacquer

Tento „kakaový“ model pôsobí na prvý dojem dosť inovátorsky a v celku príjemne. Stretávame sa s napodobneninou Vintage vzhľadu v tzv. modernom spracovaní. To znamená, že si kúpite novučičký nástroj, ktorý na prvý pohľad vyzerá staro.

Zvuk a znenie nástroja bol v mojom prípade taký zlatý stred. Poviem to rovno a bez prikrašľovania, slušný priemer ktorý neohúri ale ani nezatratí. Použil som hubicu Ted Klum 84 rubber , Ligatúru Francois Luis a plátok Alexander č.2 neskôr Otto Link 6 super tone master, ligatúru BG a plátok Alexander č.2,5 . ón je pomerne jednosmerný a dosť ostrý. Saxofón pekne a presne ladí. V spodných polohách je zvuk pomerne široký a jemne zamatový no postupne sa začína doslova zužovať a zostrovať, pri vysokých tńoch a polohách je už sound nie moc podarený a doslova ma rušil. Skúšal som to korigovať nátiskom, výmenou plátku a hubice ale nič sa mi nejako zvlášť nedarilo urobiť. Tá charakteristika postupnej premeny farby tónu tam bohužiaľ zostala.

Mechanika je precízne vypracovaná a menzúra klapiek štandardná. Základné / nosné klapky sú osadené farebnou perleťou s lavórovým prehlbením v strede. Vrchná fis klapka patrí samozrejme k plnej spokojnosti umelca. Prefuková klapka je jemne zdeformovaná nie príliš, no mám pocit že je to deformácia úmyselná alebo nedokonalá výroby. Pochybujem o tom že by to malo byť natoľko vyhnuté od tela nástroja. Proste prefuková klapka dosť prevyšuje celý ľavý palec a tak ak ju chcete použiť je za potreby zvládnuť ďalšiu terapiu ˘ Na tmavohnedom podklade to vyzerá elegantne a hlavne novátorsky. Korpus nástroja je klasickej veľkosti ani zmenšený a ani zväčšený.

Púzdro nástroja je obdobnej kvality ako skoro u všetkých nástrojov P. Mauriet. T.j. bezpečne, elegantné, vkusne spracované s rôznymi kapsami a kapsičkami, na plece, na chrbát ale aj do ruky, tak trochu študentského nádychu – ale to je len vec vkusu ! Ak sa k nemu náhodou priblížite viac ako na dohľad, vyskúšajte si ho, stojí to za to lebo človek nikdy nevie. Vás možno osloví viac ako mňa. Jeho cena na Slovensku je: 1.890,–€.

• Mechanika
• Pre niekoho možno ten vzhľad…
• Hlavne ten zvuk
• Prefuková klapka

Alto PMXA-67R X

Pri nasadení a zahraní prvého tónu, mi bolo okamžite jasné, že s týmto nástrojom sa budem kamarátiť.

Altka je obdarená väčším korpusom ako je to u klasických modeloch. V poslednom období sa s tým stretávam pri väčšine saxofónoch. Celkový vzhľad by mal pôsobiť zastaralo a tzv. vintage, no pre zainteresovaných hráčoc je jasné že je to tak povediac moderné ponímania a prezentácia Vintage vzhľadu – nemám proti tomu nič, no určite mio nerobí problém to rýchlo prehliadnuť a nezajkladať si prvý dojem práve z vizáže. Na mňa to pôsobí ako obrúsený saxofón.

Sound nástroja a celkový zvuk je nádherný ! Použil som hubicu Ted Klum 84 rubber, ligatúru Francois Luis a plátok Alexander č.2,5. Neviem na koľko to spôsobuje rozšírenie a veľkosť spomínaného korpusu, ale osobne si myslím že v tom niečo bude. Zvuk saxofónu je pekne guľatý, zamatový a smradľavý. Jazzový a nevnucuje sa neotravuje a neunaví vás po dlhom počúvaní. Ľahko sa s ním pracuje ohýba sa a formuje tak ako vám srdce (a nátisk) žiada. Hladkajúci a nemeniaci sa zvuk ide celým rozsahom ak to tak chcete. Pri zaťažení a nasadení dynamiky vás okamžite počúvne a zmení sa tak na prierazný , funkový, nekompromisný a knock-out zvuk. Ak sa chcete vrátiť späť do romantického, nežného, šelestového popr. jazzového znenia nebude vám klásť najmenší odpor. Pri použití kovovej hubice Otto Link super master 6, ligatúre BG a plátku Alexander č. 2,5 sa mi veľmi ťažko darilo tvoriť ten zamatový tón, no o to viac bol sound saxofónu modernejší taký viac funkový a lá D.Sanborn. Ale o tom vlastne sú tie metal hubice, znejú nekompromisne priamo… Každopádne na tomto saxofóne sa hraje čo sa týka tónu, ktorý sa obzvlášť nemení, pohodlne po celom rozsahu, nadrozsahy (over tones) vychádzajú ľahko a pomerne vysoko…

Mechanika je myslím si postavená a poskladaná z viacerých patentov. Každopádne klapky idú krásne ticho, nič necinká ani neklepoce. Vzduch neuniká a na nosných hmatoch sú klapky vkusne vygravírované a ich dno jemne prevalené smerom vonku. Pôsobí to pocitom hrania na starší nástroj. Pohodlnosť pri tom neuniká a to je myslím si to najhlavnejšie. Vrchná fis klapka dotvára plnohodnotnosť vyzbrojenia. Prefuková klapky je deformovaná! Neviem či to mám považovať za výrobnú chybu len tohto kusu alebo nedotiahnutý výrobný detail, ktorý je pre koncových odberateľov dôležitý – myslím tým saxofonistov. Osobne si myslím že je to chyba nie tohto kusu ale pravnepodobne všetkých altiek z tejto stajni . Prečo ? Na ďalšom modeli som našiel tú istú chybu no nie do tak veľkej mieri, ale klapka bola deformovaná tiež. Menzúra je štandartná bez veľkých odlišností od iných druhov výrobcov. Ľahko si za pár minút zvyknete na menzúru a proste to ďalej ani nepocítite. Občas sa mi stalo, hlavne na ostrom hraní, že som malíškom ľavej ruky zabrdol do už spomínaného zväčšeného korpusu. Osobne si myslí že aj toto patrí k obyčajnému zvyku.

Alt saxofón P.Mauriat PMXA-67R X ladí tak ako by mal ladiť nový a dobrý nástroj. V oktávach, kvintách, rozkladoch atď. nedonútil ladičku aby sa pohla nesprávnym smerom.

Saxofón sa predáva s vkusným „študentským“ púzdrom, pevným, s popruhami a remeňom cez plece, len tie ušká v najpravne-podobnejšom prepravovaní a nosení ma neoslovili – no je to len môj pocit. Možno to niekomu, alebo väčšine bude vyhovovať k plnej spokojnosti. A prečo to študentské ? Prax mi vraví že saxofónoví borci, ktorí už ten nejaký piatok hrania majú za sebou dobre vedia aké púzdro im najviac vyhovuje a v akom chcú svojho miláčika prepravovať.

Tento Alt saxofón má môj veľký rešpekt a uznanie. Ak sa s ním niekde stretnete určite si ho vyskúšajte, nebudete ľutovať! Jeho cena na Slovensku je: 2.480,–€.

• Sound
• Mechanika
• Menzúra
• Ladenie
• Deformovaná – zvláštna prefuková klapka
• Vzhľad ? (vec vkusu!)

Spomínaná firma P.Mauriat sa v bežnej reči používa tiež ako nižšia verzia Selmera. Akékoľvek informácie o tejto značke nájdete na:
www.saxservice.sk
jonis@gaya.sk
+421 917 628 053
+421 434 307 251

V ponuke predajcu hravo nájdete všetky možné doplnky k nástrojom, plátky, ligatúry, závesné remene, vyteráky, púzdra atď. Na požiadanie, telefonicky alebo mailom dostanete odpoveď a najschodnejšiu cestu k uspokejeniu vášho saxofonoveho bádania. Drahí priatelia prajem vám príjemne stávené chvíľe so značkou P.Mauriat.

S pozdravom Pavol Ortuta.

Není to tak dlouho co mi lektorka přinesla nové noty. Pro saxofonový kvartet, pro 4 altky (4 nástroje stejného ladění). Z těch pár skladeb co přinesla se postupně vyklubaly 3 sešity více či méně těžkých skladeb, ale velmi příjemných, až z nich má člověk radost, když je hraje. Právě proto bych vás chtěl s nimi seznámit. Až budete přemýšlet co si sehnat za noty, můžu tyhle jen doporučit. A vůbec nevadí, pokud zrovna nemáte další 3 spoluhráče, vždy se dá hrát jen některý hlas nebo např. 1. altka s kompletním doprovodem.

Všechny 3 sešity jsou od trumpetisty Berta Lochse, každý je zaměřený na trošku jiný druh muziky, což je jasné již z jejich názvu, jmenují se:

• Groove Quartets
• Jazz Quartets
• Swing Quartets

Kromě saxofonové varianty je možné je sehnat ještě variantu pro klarinet, flétnu a trubku.

Každá varianta obsahuje 4 tenké vložené sešity (což si myslím, že je běžné), pro každý hlas jeden, to aby se mohl každý hráč naučit svůj hlas doma či ve zkušebně sám a noty se nemusely složitě kopírovat. Samotný sešit – pevně svázaný – pak obsahuje noty pro všechny hlasy současně a navíc CD s podklady. CD obsahuje pro každou skladbu 6 různě upravených podkladů, 4 z nich jsou nahrané vždy bez jednoho vybraného hlasu, což umožňuje cvičit každý hlas zvlášť, další dva podklady jsou kompletně nahraný kvartet a pouze doprovod. A teď k jednotlivým sešitům.

Groove Quartets

Groove (něco úžasného (slang.)) kvartety jsou prostě jedním slovem úžasné. Veselé skladby, které vás překvapí i potěší. Nejsou zrovna z nejlehčích, tedy ne zrovna vhodné pro začátečníka, ale zkušenější hráč je zahraje.

• Our Show
• African Chants
• Hip Shake
• Sunday Morning

Our Show je možná trošku laciná znělka k nějaké zábavné show nebo možná jen taková krátká orchestrálka, ale o to chytlavější, můžete ji nenávidět pro svou jednoduchost, ale stejně si ji budete broukat. African Chants je zpívající domorodý dav v trošku obtížnějším 12/8 rytmu, až si na něj zvyknete, myslím, že vás tahle skladba bude velice bavit, stejně jako baví mně a nemůžu se ji nabažit Hip Shake vás rozhodně roztančí, ne nadarmo se jmenuje pohni bokem (nebo snad bůčkem? :-)), možná, že inspirací byla skladba Hip Shake Boogie, rozhodně tahle skladba stojí za to. No a nedělní ráno – Sunday Morning, to už tu bylo tisíckrát např. Lionel Richie, Lou Reed a další (se mrkněte na Youtube), když si představíte, že je neděle, právě jste se probudili a nikam nespěcháte, nic není potřeba dělat nebo udělat a to vše v rytmu reggae nebo snad dokonce ska.

Jazz Quartets

Jazzové kvartety vám ukáží, jak různorodé věci můžou být hrané v jazzovém cítění. Opět se nejedná o nejlehčí skladby, ale pokud jste schopni pracovat s podkladem a učit se poslechem a tento je opravdu výborný, tak vám nebude cvičení a hraní dělat nejmenší problémy.

• Gettin' Latin
• Gospel Treat
• Cool Tune
• Waltz for Four

Zatímco si s Gettin' Latin užijete trošku rychlejšího jazzového latinského rytmu a výborně znějící souhry všech nástrojů, tak Gospel Treat je naopak pomalá skladba – sborový kostelní zpěv, kde si spolu jednotlivé hlasy povídají. Cool Tune je obtížnější jazzová skladbička, naročné noty – jak už to v jazzu bývá, dokonalá souhra a hlavně, hlavně ladění všech 4 nástrojů, ale za to všechno jste odměněni výborně znějcí skladbou. Poslední skladba Walz for Four, je valčík pro 4 nástroje, odtud taky název, že ano. Opět je to skladba pomalejší, ale příjemná, houpavá melodie se vám dostane pod kůži a budete si ji zpívat ještě dlouho poté co dohrajete.

Swing Quartets

Swingové a bluesové kvartety – náladovky pomalejšího ražení, které se vám můžou zdát při poslechu trošku až moc jednoduché, ale opak je pravdou, vůbec jednoduché nejsou, zvlášť když je sami máte hrát a co teprve, když hrajete první hlas a tedy i sólo, které v každé skladbě je.

• Highway Blues
• Gentle Brass
• The Moody Mode
• Funk Four

Highway Blues mi velmi připomíná jinou skladbu, snad se nebudu plést: Cantaloupe Island (kdyžtak mne opravte :-)). První dva hlasy hrají melodii hlavní, druhé dva podkladovou linku, občas se společně setkají. Zatímco předchozí blues bylo rychlejšího rázu, tak Gentle Brass je velmi jemná a křehká skladba plná souher a krásně vystavěných doprovodů ve 2. a dalších hlasech. Opravdová pomalá náladovka je pak The Moody Mode, která vás procvičí v dodržování swingování a poslouchání ostatních, protože souhra je zde opravdu důležitá a opět velmi kouzelná. No a poslední skladbou je odlehčená funková věc Funk Four, kolikrát jsem ji poslouchal a říkal si jak pěkně jednoduše to zní, ovšem když se člověk podívá do not, tak je opak pravdou :-).

Branford Marsalis patří mezi neuznávanější saxofonisty současnosti. Navíc je neobyčejně činný, a jeho hudební činnost je multižánrová. Neomezuje se totiž jen na jazz, ale věnuje se i popu, vážné hudbě, trochu i rocku a s oblibou míchá dokonce několik hudebních žánrů dohromady. Jeho kariéra je doslova ohromující, vezmeme – li v potaz, že v mládí téměř necvičil a holdoval spíše alkoholu.

Narodil se 26. srpna roku 1960 v Breaux Bridge (New Orleans, Luisiana, USA) v rodině vynikajícího jazzového klavíristy a učitele Ellise Marsalise jako nejstarší ze šesti synů. Tři jeho bratři se stali také muzikanty – Wynton Marsalis (trubka), Delfeayo Marsalis (pozoun) a Jason Marsalis (bicí, vibrafon). Nejprve začal hrát na klarinet, později na alt saxofon. Přibližně v této době hrál ve své první kapele – v rockové kapele The Creators. Posléze začal studovat na Southern University, poté zkoušel prestižní konzervatoř Juilliard v New Yorku, tam se však nedostal, díky tomu, že, jak sám v rozhovoru pro The Saxophone Journal přiznává, se nedostatečně připravil, jelikož v té době holdoval spíše alkoholu než cvičení. Začal tedy studovat na Berklee College of Music v Bostonu.

V létě roku 1980 ve věku pouhých devatenácti let (ještě jako student Berklee) jel koncertní šňůru po Evropě s velkým bigbandem vedeným bubeníkem jménem Art Blakey. V něm hrál nejprve na baryton saxofon, posléze i na alt saxofon. Roku 1981 působil v bigbandu Clarka Terryho (trubka) a Lionela Hamptona (bicí). Již na konci téhož roku hrál i se svým bratrem Wyntonem v Art Blakey's Jazz Messengers. V témže roce jel japonské tour coby doprovodný muzikant Herbieho Hancocka (opět i s Wyntonem). To vyústilo ve vznik formace Wynton Marsalis Quintet, kde se Branford soustředil především na soprán a tenor saxofon. Zde hrál až do roku 1985. V tomto období zněl jako Wayne Shorter, později dokonce jako John Coltrane. V roce 1984 nahrál s Milesem Davisem album Decoy.

V roce 1985 vydal svojí první sólovou nahrávku – Scenes in the city. V březnu téhož roku se setkal se Stingem, jemuž se právě rozpadli The Police. I připojil se k jeho novému projektu mj. ještě s pianistou Kennym Kirklandem. Za dva roky nahrál se Stingem dvě alba. Roku 1986 nahrál svoje první klasické album (rozuměj klasickou hudbu) s názvem Romances for Saxophone. V tomto roce také zformoval vlastní kvartet – Branford Marsalis Quartet (společně s Kennym Kirklandem, kontrabasistou Robertem Hurtsem a bubeníkem Jeffem Watsem). K tomu stále koncertoval se Stingem. Ztvárnil také pár filmových rolí. V roce 1992 (když se stal mediální hvězdou) se stal hudebním ředitelem pořadu The Tonight Show Jay Lena.

Mimo jiné začal spolupracovat s mnohožánrovou kapelou The Grateful Dead a pianistou Brucem Hornsbym. Nicméně jeho aktivita ho zmohla, a tak ukončil spolupráci s Jay Lenem. Věnoval se natáčení jazzových alb – např. Heard You Twice The First Time (1993), za které obdržel cenu Grammy. V této době zformoval svůj unikátní projekt Buckshot LeFonque, ve kterém kombinoval prvky hybrid jazzu, rocku, R&B a hip hopu. S ním natočil dvě alba, a také samozřejmě koncertoval. Po vydání alba druhého se opět věnoval svému kvartetu, nyní značně pozměněném (zemřelého Kirklanda nahradil Joey Calderazzo, a novým basákem se stal Eric Revis). S Branford Marsalis Quartet získal v roce 2001 cenu Grammy za album Contemporary Jazz.

V roce 2002 si založil vlastní label – Marsalis Music. Zde vydává nejen desky svého kvartetu, ale i jiných umělců. Zde vydal unikátní nahrávku Footsteps of our fathers, kde opět nahrál mimo jiné legendární skladbu Johna Coltrana A Love Supreme.

Když v roce 2005 zdevastoval hurikán Katrina New Orleans, přispěl Marsalis nemalou měrou k jeho obnově. V posledních letech jezdí po univerzitách USA a se svým kvartetem a ojedinělým interaktivním programem se snaží změnit vztah studentů k jazzu.

Diskografie

Vlastní projekty

• 2006 Braggtown
• 2004 A Love Supreme Live – (DVD/CD)
• 2004 Eternal
• 2003 Romare Bearden Revealed
• 2002 Footsteps of our Fathers
• 2001 Creation
• 2000 Contemporary Jazz – cena Grammy v kategorii Nejlepší jazzové instrumentální al­bum
• 1999 Requiem
• 1997 Music Evolution – Buckshot LeFonque
• 1996 The Dark Keys
• 1996 Loved Ones – nahrál se svým otcem
• 1994 Buckshot LeFonque
• 1993 Bloomington
• 1992 Sneakers
• 1992 I Heard You Twice The First Time – cena Grammy za Nejlepší jazzový instrumentální vý­kon
• 1991 The Beautiful Ones Are Not Yet Born
• 1990 Crazy People Music
• 1990 Mo' Better Blues
• 1989 Do The Right Thing
• 1989 Trio Jeepy
• 1988 Random Abstract
• 1987 Renaissance
• 1986 Romances for Saxophone – klasické album
• 1985 Royal Garden Blues
• 1984 Scenes In The City

Další nahrávky (výběr)

• 2003 The Marsalis Family: A Jazz Celebration – s bratry a otcem
• 1995 Tales from the Acoustic Planet – Béla Fleck
• 1992 Pontius Pilate's Decision – Delfeayo Marsalis
• 1990 Without a Net – Grateful Dead
• 1986 Bring on the Night – Sting
• 1986 Break Every Rule – Tina Turner
• 1985 Dream of the Blue Turtles – Sting
• 1982 Wynton Marsalis – Wynton Marsalis
• 1982 Keystone 3 – Art Blakey & The Jazz Messengers

Vybavení *

• * dle rozhovoru pro The Saxophone Journal (09–10/2001)

Soprán saxofon (jazz)

• Selmer Mark VI
• hubička Dave Guardala 8.5
• plátky Frederick L. Hemke 4

Soprán saxofon (klasický, pouze koncertní)

• Selmer Mark VI
• hubička Selmer Super Session 7
• plátky Frederick L. Hemke 3.5

Alt saxofon (jazz)

• žádné jazzové vybavení

Alt saxofon (klasický)

• Selmer Super Action 80 II
• hubička Yanagisawa 7
• plátky Frederick L Hemke 3.5

Tenor saxofon (jazz)

• Selmer Balanced Action nebo Dave Guardala
• hubička Dave Guardala 8.5
• plátky Frederick L. Hemke 4

Tenor saxofon (klasický, pouze koncertní)

• Selmer Balanced Action nebo Dave Guardala
• hubička Dave Guardala 8
• plátky Frederick L. Hemke 3.5

Videa na YouTube (výběr)

Ms B.C. (Jazz Messengers)

Branford Marsalis Quartet – Live 2003

Swinging At The Haven (Marsalis Family)

Odkazy

• oficiální stránky Branforda Marsalise
• Branford Marsalis – MySpace
• Branford Marsalis Quartet – MySpace
• Buckshot LeFonque – MySpace

Prameny

• Branford Marsalis – Allmusic.com
• oficiální životopis Branforda Marsalise
• Branford Marsalis – Wikipedia.org
• Rozhovor pro The Saxophone Journal (09–10/2001)

Photographer: Richard Mallory Allnutt © 2004